Ak si totiž predstavím, že by som sa viezla autom a každú chvíľu by sme sa ocitli v dopravnej zápche, nemohla by som si ani nič prečítať, ani si zdriemnuť, ešte by som aj do práce meškala nekresťansky dlho...bŕŕŕŕ. Takto je to inak. Vlakové spojenie totiž aspoň zatiaľ, zo Sládkovičova do Bratislavy konkrétne do Vajnor ,je úplne v pohode. Mojou povinnosťou je ráno načas vstať, aby som stihla všetko čo čistotný človek ráno robí, obliecť sa a včas vypadnúť. Ak by som ráno sadla do auta, nečakal by ma žiadny zdravý pohyb, ale zas len presedená zadná časť tela. A to mám v práci celý deň. Takto mám zabezpečenú povinnú prechádzku z domu na vlakovú stanicu v trvaní približne 13-15 minút. Samozrejme ak nemám kúpený cestovný lístok, musím odísť z domu skôr, aby som to stihla. Cestovať totiž načierno sa nevypláca a kupovať si lístok vo vlaku znamená vysokú prirážku. Stane sa mi síce, že som príliš šuchtavá a vtedy mám čo robiť, aby som vlak stihla. Pomôžem si tým, že poprosím Pána Boha o pomoc aby zariadil meškanie vlaku. Nebudete mi veriť, ale keďže je Pán Boh spravodlivý, občas mi to aj zariadi. Keď sa už ocitnem na stanici a prichádza vlak, vždy sa teším. Mám vlaky rada. Síce sú to už staré rachotiny, kde funguje pomaly všetko len akosi na heslo, hlavne dvere a okná, ale...dá sa. Ľudia sa väčšinou poznajú a keď si sadnú spolu, buď celú cestu preklábosia, alebo prespia. Niektorí aj čítame. A tá rôznorodosť ľudských bytostí je ohromná!:-) Predstavte si dvoch starčekov, pravdepodobne manželov ktorí sa láskyplne držia za ruky a vzájomne na seba pozerajú s veľkou láskou. Zažila som to a bola som uchvátená. Alebo malé dieťa ktoré skúma čo to ten vlak vlastne je, kadiaľ sa tak rýchlo uberá, dieťa fascinuje pohľad von z okna. Môže sa rozbehnúť po uličke a v pohode si poprezerať ostaných cestujúcich.
Sú ale aj situácie kedy sa úprimne začudujem nad tým, akí vieme byť my ľudia malicherní a výbušní pre hocakú maličkosť. Neprilieha okno, tak ho idem svojou zúrivosťou rozbiť. Sprievodca je počastovaný nadávkami najhrubšieho zrna len preto, lebo vlaky sú v takom stave v akom sú. Jedna naša spoluobčianka robí kšefty s handrami rovno medzi cestujúcimi. Je veľmi vynaliezavá, dokonca mi tvrdí, že sme pomaly priateľky, len aby mi nejaké handry predalaJ) A nakoniec rodinka našich spoluobčanov ktorá si myslí, že všetky rodinné problémy musí riešiť v kupé a to riadne nahlas, aby všetci počuli aké majú oni dôležité dišputy.
No povedzte, v akom dopravnom prostriedku by ste mali možnosť zažiť toľko zaujímavých situácií ako ja vo vlaku na trase Sládkovičovo- Ba. Vajnory a späť?:-))
Zatiaľ toľko, možno nabudúce niečo doplním. Krásne dni všetkým, ktorí si našli čas a prečítali moju úvahu.